Tindaya

1 recenzia k Tindaya

1. 

   Hodnotenie 5 z 5

   Skushru – 29. novembra 2022

   Už niekoľko dní statočne odolávame lodiam kolonizátorov, ktorý sa rozhodli, že naše kmene Imazighen zotročia. Stojí nás to veľa síl a zdrojov, ktoré musíme vyťažiť na našich ostrovoch. Ešte že naše veštice Tibiabin a Tamonante nám svojími proroctvami pomáhajú sa na dané lode kolonizátorov pripraviť. Musíme im síce pravidelne zabezpečovať oheň, keďže veštia z dymu, ale stojí to za tú námahu. Našťastie sme sa zatiaľ s ostatnými kmeňmi Imazighenov na Kanárskych ostrovoch stále dohodli, no s pribúdajúcimi dňami a čoraz väčšími požiadavkami na obetu bohu zeme Acoranovi a bohyni vody Moneibe naše spojenectvá slabnú. Dokonca sa objavili proroctvá, že by niektorý z našich kmeňov mohol zradiť a pridať sa na stranu kolonizátorov. Je len na nás, ako sa náš osud bude vyvíjať.
   Staňte v hre Tindaya vodcom jedného z domorodých kmeňov, ktorý musia usilovne pracovať na svojich ostrovoch, aby zabezpečili dostatok surovín pre obživu svojich členov kmeňa, ako aj pre obedy bohom Acoranovi a Moneibe. Na hru sme sa detailne pozreli a skúsili sme si ju v rôznom počte hráčov (nechýba jej ani sólo mód, o ktorom sa určite zmienim), ako aj v kooperatívnej a kompetitívnej verzii.
   Na úvod musím spomenúť, že ide o kompexnú hru s veľkým množstvom drobných pravidiel. Práve preto sú v hre aj dve 4 stranové brožúrky, ktoré v skratke ukazujú priebeh hry a pripomínajú základné pravidlá hry. Bez nich to v prvých partiách určite nepôjde. Na poslednej hernej akcii Hradu Hier som hru vysvetľoval dvoj nezasväteným hráčom a trvalo mi to 2 hodiny im pravidlá kompetitívnej hry vysvetliť. Asi som len nešikovný vysvetľovač, a určite by sa to dalo aj skrátiť, ale cez hodinku je potrebné určite počítať na vysvetlenie pravidiel. Z toho už je jasné, že takto v kope ide o hráčsku hru, aj keď sa dá učenie rozdeliť do viacerých postupne nabaľovaných hier, čo do komplexnosti, tzv. výukovej kampane. Viem si predstaviť, že si hru zahráte v rodinnom prostredí v kooperatívnom móde aj s deťmi, len je potrebné zvážiť, či dĺžkou kompletnej hry nad 2 hodiny ich neodradíte. Preto je aj uvedený vek na krabici 14+. Moja 12 ročná dcéra so mnou odohrala väčšinu hier a v pohode ich zvládla, ale má už čo to odohrané. Mladšie 10 a 7 ročné som k tej hre ani nevolal, a o manželke už ani nehovorím. Hru ktorá trvá dlhšie ako 1 hodinu len s veľkým prehovorením. No ale späť k hre Tindaya.
   Príprava kompletnej hry je časovo náročnejšia. Prvú hru sme skladali 25 minút, ale ďalšie sme už vedeli rozložiť za 15 minút, ak sme to pripravovali viacerí. Pravidlá nebudem zmieňovať, to by bolo nadlho. Spomeniem len v rýchlosti princíp hry. Hra sa hrá na tri veky. Každý sa skladá z troch fáz. V prvej strategickej sa rozhodnete, ktoré z proroctiev sa dozviete, čiže ako bude vyzerať koniec kola. Záleží koľko paliva ste na nechali pri sopke, z ktorej veštia vaše veštice. Rozmiestnite pohromy, ktoré sa na vás dovalia na konci kola a dohodnete sa, ako budete v ďalšej akčnej fáze postupovať. Tá už prináša hranie akcií na svojej hracej ploche remesiel a kmeňa, ktoré má každý hráč pred sebou. V princípe hráte buď rozvoj objaveného remesla, produkciu objaveného remesla, pohyb postavičkami vášho kmeňa po mape, alebo rozšírenie jaskyne. Okrem toho viete nakupovať karty remesiel, alebo hrať, či predávať karty sošiek. Po pasovaní všetkých hráčov nasleduje posledná tretia fáza kola, nazvaná koniec veku. V nej stále vykonávate 10 úkonov postupne, ako je aj vyobrazené na hracom panely Divočina. Ak je to tretí vek, tak touto treťou fázou sa končí aj samotná hra a dôjde k jej vyhodnoteniu. Je rôzne pre kompetitívny a kooperatívny mód, ale v oboch potrebujú kmene prežiť a počet preživších postavičiek všetkých kmeňov určí, koľko maximálne kolonizátorov na ostrove môže byť. Ak je väčší počet ako ukazuje tabuľka na doske Divočiny, tak hra vyhráva a hráči všetci prehrávajú. Je jedna výnimka v kompetitívnom režime, ak sa hrá so zradcom. Tým sa môže stať ktorýkoľvek hráč ak v prvom ťahu tretieho veku napochoduje so svojim vodcom do pevnosti kolonistov a vyhlási sa za zradcu. Tým sa jeho štandardná hra skončí, otočí si hráčsku dosku, všetky jeho postavičky v hre sa zmenia na sivé a potiahne si tajný cieľ vodcu s jednou špeciálnou vlastnosťou. Od tej chvíle sa môže len pohybovať a obsadzovať prázdne polia a meniť ich na pevnosti. Jeho cieľom je na konci hry dosiahnuť minimálne požadovaný počet kolonistov na ostrove. Ak sa mu to podarí, tak sa stáva víťazom on, ak nie, tak sa vyhodnocuje hra štandardne ale už bez zradcu, ktorý prehráva, ak nesplní svoj jediný zradcovský cieľ.
   My sme si hneď prvú hru zahrali v dvojici v kooperatívnom režime na prvej obtiažnosti a trvala nám 2 hodiny a 35 minút, za ktoré sme ju úspešne zvládli a prežili až do jej konca a zvíťazili splnením všetkých podmienok na konci hry. Pravidlá sme mali celú hru otvorené a listovali sme nimi, aby sme to hrali dobre. Mali sme tam zopár chýb, ale nič zásadné. Pre ďalšiu hru sme sa už vrhli do kompetitívneho scenára na najťažšej úrovni, kde sme už navzájom súperili o priazeň bohov. Spolupracovali sme, aby sme bohov nenahnevali a popri tom sme súperili o ich priazeň na stupnici bodov a plnili verejné a tajné ciele. To už prinieslo natiahnutie času až na 3 hodiny. Obaja sme však typy, že radi nad svojim ťahom poriadne rozmýšľame, a keďže sme obaja chceli vyhrať nie len nad hrou, ale aj nad súperovým kmeňom, tak sa nám to rozmýšľanie natiahlo. Skončilo to veľmi tesne, dcéra vyhrala o jeden bod (19 ku 18). Keďže sme si chceli vyskúšať hru v štvorici, tak sme ju zobrali na herné stretnutie Hradu Hier a našli dvoch odvážlivcov Tomáša a Natali, ktorí sa s nami pustili do kompetitívnej verzie hry v 4 hráčoch na druhej úrovni obtiažnosti. Zrazu bolo na mape viac kmeňov a ich osadníkov a na konci hry bolo pociťovať nedostatok surovín. Takže celú hru prekvital obchod (výmena surovín pri strete so súperovou postavičkou na jednom diely na mape) a spolupráca, lebo sme nechceli nahnevať bohov. Celé sa to zmenilo v poslednom kole, keď sa Tomáš rozhodol, že si vyskúša rolu zradcu a dal sa v prvom ťahu na stranu kolonizátorov. Čiže sme spolupracovali len traja a pripravovali sa na útok kolonizátorov, ktorí sa chceli namontovať do každej osady, kde mali lode. A tých osád bolo teda neúrekom. Pre veľkú Tomášovu smolu, ostal so svojimi kolonizátormi len na jednom ostrove a nemal pri ňom kanoe. Ostatných sme spoločne do jeho ťahu porazili, aby sa nemohol rozpínať. Keďže sme nevedeli ktorý zradcovský cieľ si vytiahol, tak sme tŕpli až to konca hry, či sa mu nepodarí cieľ dosiahnuť a tým nás poraziť. O to viac sme sa museli snažiť a zamerať sa na obety bohom, aby Tomášove lode nevedeli po výbuchu sopky napadnúť veľký ostrov a zamoriť ho kolonizátormi. Tak sme sa na to ja s Natali zamerali, že sme úplne zabudli na spoločné ciele. To využila Barborka, ktorá si ich nezabudla všímať a dúfala, že Tomáš cieľ nesplní a stane sa víťazom ona. A tak sa aj udialo. Tomáš po nájazdoch získal o 5 kolonizátorov menej ako mal a po sčítaní bodov Barborka s prehľadom vyhrala o 5 bodov pred mojím kmeňom a pred Natali, ktorá skončila ešte o jedenásť bodov za mnou, čím zaplatila nováčikovskú daň.
   Hra pre jedného hráča sa hrá v kooperatívnom režime, čiže len s jedným spoločným cieľom a veľmi sa od kooperatívnej hry vo viacerých hráčoch nelíši. Jednou so zmien je počet ostrovných dielikov, ktorý sú presne určené pre rôzne počty hráčov, druhou sú dve náhodne položené osady nezávislého kmeňa, od ktorého sa potrebujete naučiť obe neovládané remeslá. Takže stratégiou je jednoznačne stretnutie s nezávislým kmeňom, aby ste sa od neho naučili remeslá. Čiže postavičky nezávislého kmeňa potrebujete udržať v hre až do fázy učenia. Prvá sólo hra bola na strednej obtiažnosti s cieľom prežiť a vychovať viac ako dve zvieratá na svojich pastvinách. To sa mi podarilo splniť, až niekoľkonásobne prekročiť. Pri mojej druhej sólovej hre sa stalo, že rovno na ostrove s nezávislým kmeňom mi boh Acoran poslal Guagygotu, ktorá zničí všetky postavičky mimo sopky. Nie je voči nemu žiadna možná obrana v osade (okrem úteku na sopku, čo ale postavička nezávislého kmeňa nedokáže) a preto som sa chovanie prasiat vôbec nenaučil. Takže som mal celú hru o jednu akčnú kocku a o dva akčné jednorázové valčeky menej. Aj napriek tomu som v najťažšej obtiažnosti aj so všetkými mapami na červenej strane s vrakmi vyhral za 1 a 35 minút. Mal so za úlohu uväzniť aspoň 5tich kolonizátorov, a mne sa ich podarilo zajať a uväzniť až 7. Bolo by ich aj viac, ale keďže som nemal prasatá a výrobky z nich, tak som ich pri obetovaní nahradzoval počas hry zajatými kolonizátormi. Na sólo hranie by to chcelo nejakú kampaň, za ktorou by bol aj nejaký príbeh. Tak ako to je napríklad v Hadriánovom vale, kde máte nejaký úvodný setup a máte splniť nejaký cieľ. Tým by to mohla byť výzva tieto scenáre kampane prechádzať. Hru som si užil aj v sólu, ale popravte dĺžka prípravy hry, a veľká miera náhody pri rozmiestňovaní katastrof a lodí ma na opakované hranie neláka. Príde mi, že stratégia je len jedna. V prvom kole sa naučiť remeslá, aby bolo dostatok akcií a celú hru nosiť obety bohom, aby sa nehnevali a neničili ostrov sopkou, alebo tsunami.
   Celkové zhrnutie: Najviac sa mi páči hra v kompetitívnom režime aj s režimom zradcu, kde až do konca hry neviete kto sa stane víťazom. Prispievajú tomu aj tajné ciele, ktoré sú buď kladné, alebo záporné a tie vedia krásne zamiešať celkovým poradím na konci hry. Ak si viete vyhradiť 3 hodiny hrania a nevadí vám dlhšia príprava hry, tak po hre siahnite. Ešte musím upozorniť, že si hráči navzájom škodia len minimálne a neprebiehajú medzi hráčmi žiadne boje. Ak máte trpezlivé deti a obrana ostrova by bola ich milovaná téma, tak aj hra v kooperatívnom móde má svoje čaro. Komunikácia a rozdeľovanie úloh je hlavnou zručnosťou, ktorú v tomto režime budete potrebovať. Ak hľadáte čisto sólovku, tak skúste sa pozrieť po niečom inom, kde máte viac možností k víťazstvu, prípadne je tam viac sólo cieľov. Odporúčam napríklad Settlers: Vládcové severu, o ktorej sme na našej stránke nedávno písali.